Tatry Ostrva - Limbovec

Nedeľa o 7 hod stretnutie v ZH. Ešte sme pozreli nejaké nákresy a vyrazili sme s Rasťom do Tatier niečo poliezť.

Všetko sme dohodli a dokonca sme aj vybavili vstup pre auto na Popraské, len sme prišli dole o 9:15 a s autom môžetevybehnúť  iba od 17 hod do 9 hod ráno.

Takže sme auto nechali pekne na parkovisku a vyšlapali sme si to poctivo hore.

Žiadna tragédia sa nekonala, za hodinku sme boli pod stenou.

Rasťo mal nejaké info o oblasti na Ostrve ktorá sa volá Limbovec.

Vybrali sme starú klasiku " Gálfy"kde sa väčšina liezla po vlastných.

Cesta je za 7 a netreba ju podceňovať. Treba riadne zaberať.

Kľúčová je stienka ktorou sa tiahne špára, kde treba zakladať a nie vždy z  ideálnej polohy.

A následná šesťková dĺžka, tiež nie je zadarmo.

Asi je to v tom, že cesta nie je o jednom kroku, ale obtiažnosť je vyrovnaná po celej dĺžke lezenia.

Po tejto ceste sme sa vrátili pod galériu ostrvy a v ľavej časti sme si dali  Via AliNina 7.

Na spodu v nástupe do platne dva tri kroky dobre odistené a už iba v kľude doliezť.

Pekné lezenie, len tam práve bolo vidieť ten rozdiel medzi Gálfyho 7 a touto cestou za  sedem.

Nedá sa to porovnať. 

Keďže už bolo okolo 19 hod, tak sme to zabalili a  zbehli sme si dole po auto a poďho naspäť na chatu na Popradské pleso.

Na druhý deň sme sa v kľude okolo 10 hod vybrali na Ostrvu.

Rasťo už mal vybratú cestu "Strach zo života" za 8.

Prvá dĺžka za 6  ako hovoria sem tam nejaké trávy, ale pozor  nie za darmo.

Druhá za 7 už bolo pekné lezenie.

Tretia - rozdelili sme ju na dve dĺžky - aby sa dalo doberať a kôli treniu lana.

Takže tretia bola fakt ťažká a doteraz mám pocit, že od 8 to má hodne ďaleko.

By som povedal, že 8 plus je málo, skôr 9 mínus.

Ale to je môj osobný dojem.

Lezenie to bolo úžasné a určite sa tam ešte vrátime.

Ten pohľad hore stojí zato. Na ľavo Akoriabe, Jar na mesiaci .........

Zopár fotiek z mobilu z cesty Strach zo života  link