Lezenie na Hrádku sa zmenilo na záchrannú akciu

V sobotu sme sa s Maťom Hojgerom vybrali niečo poliezť na Hrádok.

Na rozlez sme si dali Aperitív a potom sme si to nasmerovali cez Volkov comander do Delíria.

 Bol to Maťov nápad a ja som sa pridal.

Takže To Martin prekrokoval ku piatemu kruhu a hneď som si to vyskúšal aj ja.

Zaujímavá cesta po malých chytoch s kruhmi dosť ďaleko od seba.

Martin to ešteraz zopakoval s vrchným lanom a podarilo sa mu to preliezť v kuse po piaty kruh.

Keďže sa už riadne oprelo slnko a mali sme toho dosť tak, sme to zabalili a zlanili sme dole.

Ja som si tam vyhliadol ďaľšiu cestu, keď sa zrasu ozval výkrik a rana ako by padlo vrece zemiakov z výšky na zem.

Hneď nám bolo jasné, že je zle, rýchlo sme zobrali lekárničku a bežali sme smerom odkiaľ prišiel výkrik.

Pod cestou Fiť firiť sedel chlan a na kolenách mal hlavu dievčaťa ktorá spadla z výšky asi viac ako 5 metrov.

Stalo sa to keď ju spúšťal. Preletelo mu lano cez istenie.

Baba mala šťastie, odniesli si to členky. 

Hneď som vytáčal 112 a tam ma prepínali na požiarníkov potom na zdravoťákov a nakoniec na leteckú záchrannú službu.

Dosť ťažko sa im vysvetlovalo kde sa nachádzame. Prví dorazili požiarnici. Zbehol som dole na cestu naproti aby sa zbytočne nemotali.

Medzitým už chalani pomaly prenášali dievča spod skaly smerom na lúčku.

Na suťovisku  si dievča prevzali požiarníci, prehodili ju na nosítka a spoločne ju zniesli na lúčku pod skalymi kde sa stanuje.

Asi po hodine dorazila helikoptéra, ktorej dosť dlho trvalo kým to našla.

No nakoniec to nejako dopadlo a dievča odletela na podvese s doktorom asi do Bojníc.

Keď to zoberiem že do príletu helikoptéry to bolo viac ako jednu  hodinu tak keby to bolo vážnejšie tak by prišli po funuse.

Ľudia ako takí boli úžasní, ale koordinácia od začiatku až po prílet vrtuľníka bola katastrofálna.

Vrtuľník  vôbec nebol prepojený na požiarníkov a zdravoťákov a tak ho nedokázali navigovať.

Mne stále vyvolávali na mobil čo bolo dosť zvláštne.

Celé to nemuselo trvať viac ako pol hodinu a v podstate sa to natiahlo  hlavne kôli vrtuľníku.

 Za ochotu a prístup jedna no za koordináciu  päť.

Myslel som si, že to ináč funguje.

Jedno ponaučenie pre všetkých. V prvom rade  lezec ktorý sa nechá spúšťať spolulezcom, sa musí riadne presvedčiť či  má istič naozaj dole na lane uzol, aby mu leno neprebehlo cez istenie. Vždy na to doplatí spúšťaný a tak nikdy si nesadnem do lana pokiaľ sa osobne nepresvedčím, či má spúšťajúci zaistené lano.

Fotky :  picasaweb.google.com/115401579323757754680/2014_03_22_hradok

Miro